Deň sa začal ako každý iný. Východ slnka, raňajky a rýchla sprcha. Vonku je 30 stupňov a my dnes ideme navštíviť farmu nášho partnera a dodávateľa kávy Cesara. Jeho farma sa nachádza v známej kávovej oblasti Kostariky Tarrazu. Jorge, Cesarov synovec, ktorý vie po anglicky, nám odporučil vyraziť o hodinu skôr, čo mi prišlo zbytočné. Hovoril to aj google. Máme čas… Nezapočítali sme však jeden dôležitý faktor a to všadeprítomnú Kostarickú džungľu, ktorá má neobyčajnú silu a kopce. Toto spojenie nám pripravilo nádherný zážitok v podobe stúpania, ktorého percentá sme sa neodvážili si tipnúť. Pocit akoby som sedel v kresle u zubára mi naznačoval že kopce sú tu fakt strmé. S úžasom sme sledovali v akých exponovaných miestach na svahoch rastú kávovníky. Úžas sa ešte zväčšil, keď nám Jorge vysvetlil, že zberači kávy nepoužívajú žiadne istiace pomôcky (ako sme si mysleli), ale že tieto strmé svahy predstavujú ich bežné denné pracovné prostredie. Klobúk dole.
Na farmu sme dorazili s hodinovým meškaním a po vysvetlení, že sme odbočili na zlú cestu nám Jorge vysvetlil, že neexistuje zlá cesta, len iná. Pousmiali sme sa nad touto múdrosťou, má niečo do seba. :))
Srdečne sme sa zvítali a hneď začali prehliadkou tejto nádhernej farmy. Všetko malo svoje miesto a poriadok. Zberači šikovne oberali dozreté kávové čerešne z kávovníkov, ktorých je na tejto maličkej farme odhadom 20.000. Teším sa, že sme deň návštevy zvolili pracovný deň a nie nedeľu a mali tak možnosť vidieť pri práci zberačov kávy. S košom zaveseným na páse, ktorý plný kávových čerešní váži 13 kilogramov a to už je celkom tréning na stehná a stabilitu, chodiť v tak strmom teréne. Vďaka kombinácii nadmorskej výšky (1700 m.n.m.) a geografickej polohe tu na farme majú celoročne príjemné jarné podmienky. A úžasnú kávu. Vzorky, ktoré sme od Cesara mali na ochutnávku chutili vynikajúco. Ťažko sa to však dá porovnať s cuppingom priamo na farme v objatí prírody a samozrejme kávy. Profesionálne pripravený cupping sme si užili. Porozprávali o rôznych detailoch prípravy kávy na Kostarike, hodnotách ktoré vzájomnou spoluprácou sledujeme aj o našom ďalšom spoločnom smerovaní.
Naplnení zážitkami a kofeínom sme sa vybrali na spoločný obed do miestnej sody a dali si “manželstvo”. Nie že by som sa oženil znova (šťastne ženatý už som), ale “casados” je v preklade manželstvo. Jorge nám vysvetlil, že toto miestne jedlo sa volá manželstvo preto, lebo tak ako v manželstve sa miešajú rôzne povinnosti a zážitky, tak aj na tanieri sme mali pomiešanú ryžu, fazule, zeleninu a ďalšie vynikajúce pochutiny. Manželstvo je krásna vec (a na Kostarike aj chutná). Rozlúčili sme sa a pobrali sa na cestu k moru do nášho ubytovania.
Máme radosť, že sme na Kostarike našli úžasných partnerov s ktorými môžeme spolupracovať. Výsledky tejto spolupráce budete môcť už čoskoro ochutnať aj u vás doma v šálke lahodnej kávy DIBOSCo Kostarika.
Nazdravie priatelia!!!
Julo
